Narcizmus vzniká z nedostatku lásky

Aj v Biblii sa píše: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Zdravá láska k sebe a k okoliu prináša plnohodnotný a vyrovnaný Život. Ak je však potreba lásky, obdivu a uznania prehnaná, s naším zdravým vnímaním reality nie je niečo v poriadku.
Patologický narcizmus (narcistická porucha osobnosti) patrí k mimoriadne rozšíreným formám psychických ťažkostí v dnešnej dobe.

Pod pojmom patologický narcizmus v prvom rade chápeme zreteľnú poruchu pocitu vlastnej hodnoty. Takmer každý človek má prinajmenšom prechodné problémy so svojím pocitom vlastnej hodnoty. Narcistická porucha osobnosti však musí ako patologická diagnostická jednotka spĺňať isté kritériá. Medzi ne patrí nedostatok schopnosti vcítenia sa, ďalej vedomie veľkoleposti, precitlivenosť na hodnotenie iných, najmä na ich kritiku. Človek s narcistickou poruchou reaguje na kritiku hnevom, prezentuje prehnaný pocit svojej hodnoty. Takýto človek potrebuje dosiahnuť pozornosť u iných tým, že do popredia stavia svoje schopnosti a nadanie alebo svoje problémy charakterizuje ako jedinečné. Človek s narcizmom prejavuje veľké nároky a očakávanie na konanie iných ľudí voči nemu a často využíva medziľudské vzťahy nato, aby dosiahol vlastné ciele.
Mnohokrát takíto ľudia prežívajú pocity závisti a nenávisti. Keďže citový život u nich pracuje plocho, prázdnota a nuda sú častými sprievodcami ich života. Ak nedostávajú sebapotvrdzovanie, dochádza k ich rozladeniu, depresívnym reakciám alebo agresívnemu správaniu.

13. New Age – meditácia

Žalm 19:15 hovorí: „Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania (meditovanie) môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!“
Čo je teda nekresťanská a kresťanská meditácia a ako  máme praktizovať kresťanskú meditáciu?

Žiaľ, slovo meditácia vnímame s príznakom niečoho mystického.
Nekresťanská meditácia:
je meditácia vyprázdnením mysle počas sedenia v nezvyčajnej polohe. Pre iných meditovanie predstavuje komunikáciu s duchovným svetom vôkol nás. Kresťanská meditácia nemá nič spoločného s východným mysticizmom, ako je napr. lectio divina, transcendentná meditácia alebo rozjímavá modlitba. Tieto druhy meditácie predpokladajú, že potrebujeme počuť „Boží hlas“ nie cez Jeho Slovo, ale pre osobné prejavenie Boha skrze meditáciu.

Niektoré cirkvi sú plné ľudí, ktorí sa domnievajú, že počuli slovo od Boha. Často si však navzájom protirečia a tak spôsobujú neustále rozdelenia v tele Kristovom. Kresťania nemajú opustiť Slovo Božie, ktoré je: „užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. Timoteovi 3:16-17).
Ak je Biblia dostatočná na to, aby nás učinila spôsobnými na všetko dobré, prečo potom namiesto toho pátrame po mystických skúsenostiach?

Kresťanská meditácia 
je výlučne pre Božie slovo a pre jeho pochopenie.
Dávid toto chápal, a preto hovorí: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Žalm 1:1-2).
Skutočná kresťanská meditácia je, keď sa oddávame štúdiu Písma, modlíme sa nad ním a hľadáme, aby nám Boh dal chápanie skrze Jeho Ducha, ktorý nás vovedie do pravdy (Ján 16:13).
Vtedy túto pravdu aplikujeme do života, poddáme sa Písmu v našom každodennom živote. Toto spôsobí duchovný rast a dozrievanie v Božích veciach, tak ako nás učí Duch Svätý.

„New Age“ – módne učenie “o spáse” teologicky inšpirované

Heiligenkreuz-Vatikán 11. apríla 2018 (HSP/kath.net/pl/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Emeritný kardinál Rímskej kúrie Paul Josef Cordes mal 17. marca 2018 túto nižšie uvedenú prednášku na konferencii Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. v kláštore Heiligenkreuz pri Viedni. Kath.net ďakuje J.E. za povolenie uverejniť ju v plnom rozsahu.

New Age – módne učenie o „spáse“ teologicky inšpirované
Arnold Gehlen opísal človeka ako „nedostatkovú bytosť“. Touto charakterizáciou chcel oddeliť „to animálne racionálne“ od zvieraťa. Jeho antropológia iste nenašla všeobecné uznanie. No pojem „nedostatková bytosť“ aj mimo jeho systému myslenia negatívnej sociálnej filozofie zostáva platný. Toto zistenie je dôležitým poukazom na našu krehkosť a nedokonalosť.
Náboženstvá už odjakživa načrtávali cesty, ako riešiť ľudskú slabosť. Nedokonalosť našej bytosti si vytvorila kozmos pohanských bohov. Biblické zjavenie Starého a Nového zákona sa tiež zaoberá reakciami na najrozličnejšie formy ľudskej núdze. A nielen to.
Zvládanie bezmocnosti a biedy sa v Biblii javí dokonca ako podstatný východiskový bod konania Boha v oblasti spásy. Napríklad počas Ježišovho verejného účinkovania sú Evanjeliá pretkané Ježišovými dôkazmi priazne voči trpiacim a núdznym. Na všetkých miestach zasahuje, aby zvrátil biedu a zachránil život. Tak v Markovom evanjeliu je 12 zázrakov spásy: posadnutý v Kafarnaum, Petrova svokra a malomocný v 1. kapitole, ochrnutý v 2. kapitole atď. Keď sa Ježiša Ján Krstiteľ vypytuje, sám robí z jeho fyzických dobrých skutkov znamenie svojej osoby: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú …“ (Mt 11,5 ff). Stará s o jedlo a pitie: premenenie vody na víno (Jn 2,1-11), o zázračné rozmnoženie chleba (Jn 6,1-14). Nakoniec zasahuje proti ohrozeniu človeka prírodou ako pri utíšení búrky na mori (Mk 6, 48-51).

Joga a jej mnohé prúdy
Takéto zistenie zjavenia nenecháva nijaké pochybnosti –nijaký kresťan nesmie prepočuť ľudské volanie o pomoc. Prijať ho je poverením od Krista. Ľudské potreby už vždy boli záväzkami Cirkvi. História je pretkaná výraznými tradíciami pomoci všetkého druhu. Koľkí svätci založili rehole na boj proti utrpeniu – až po sv. Matku Teréziu našich dní.
Vzhľadom na túto chvályhodnú minulosť je možno vhodná malá poznámka: Nech aj stále znova protikresťanské a proticirkevné hlasy silne zhadzujú naše spoločenstvo – my sme ako Cirkev hrdí na svoju úlohu priekopníka v službe človeku.
Ako teraz integrovať modernú vlnu ázijských praktík meditácie do spomínaného spásonosného pôsobenia Cirkvi? Sám som ako študent teológie už v 50. rokoch čítal knihu bývalého jezuitu Huga M. Enomiyu Lassalla „Jóga pre kresťanov“. On až neskôr opustil svoju rehoľu a stal sa budhistickým majstrom zenu. Jeho kniha sľubovala nám seminaristom silu koncentrácie, uvoľnenia a duševný pokoj. Prečo to neskúsiť? Veď to bolo od jezuitu. V katolíckom štandardnom diele „Lexikón teológie a Cirkvi“ zv. 10 (1965) sa hovorí o jóge rozhodne pozitívne ako o sprostredkovanej sile JA a uzdravujúcich silách. Nespomína sa však, že joga je spojená s budhizmom a skrze meditáciu získava osvietenie, no aj vymazanie seba.
To bola polovica minulého storočia. Ako sa dnes prezentuje svet, ktorý nám ponúka cesty spásy východných kultúr uprostred Európy? „Joga pre kresťanov“ vystupovala spočiatku ako jednoduchá gymnastika, ako neškodný uzdravovateľ. V našich šírkach nepochybne otvorila dvere ázijským ponukám spásy. Medzitým sa však už etablovali rôzni meditační epigóni. A otvorila im veľký – aj cirkevný – trh. Túto novú širokú oblasť možno opísať spoločnými pojmami „neognóza“ a „ezoterika“. Už pohľad na internet môže záujemcovi ukázať, akú kariéru urobili ázijské ponuky „wellnessu“ a ich meditačné formy na Západe.

Komunitný narcizmus

Narcista všeobecne koná voči druhým ľuďom tak, aby si potvrdil vlastnú výnimočnosť, aby získal obdiv, záujem, pozornosť alebo energiu, úsilie alebo podporu druhých ľudí.

Komunitný narcizmus, je druhom narcizmu, v ktorom narcista získava uznanie , ocenenie od ľudí okolo seba (spirituálne, náboženské komunity, ale aj v zamestnaní a rodine) tým, že robí dobré skutky alebo sa venuje komunitnej službe.  Chcú, aby ich chválili za to akí sú užitoční a nápomocní.  Uvažovanie typu: zaslúžim si  osobitné zaobchádzanie, pretože som mimoriadne srdečný, dôveryhodný, ochotný,…všetci sa na mňa obracajú.
Nezameriavajú sa na vynikanie v umení a vede. Skôr aby boli obzvlášť starostliví, chápaví a empatickí.

Základný dôvod tohto správania nie je dobrý pocit z pomoci druhému ale o udržanie vlastnej výnimočnosti a zvláštnosti.

V konečnom dôsledku však osobnosť narcistu  skôr alebo neskôr  rozvráti vzťahy a sociálne prostredie okolo seba, a je jedno či sa zaoberá charitou alebo  obchodmi…

Keď sa láska stáva zbraňou

Psychická manipulácia, násilie, týranie a zneužívanie je čoraz častejším problémom našich vzťahov, rodinných, pracovných, cirkevných.
Kniha v rámci prevencie predstavuje podstatu manipulácie, jej základné znaky tak, aby sme ju dokázali včas odhaliť a bez ujmy sa vyhli osobám s manipulátorským správaním a zároveň ukazuje cestu, ako sa bezpečne vymaniť z područia manipulácie a v Kristovi uzdraviť svoje zranené city a pošliapanú dôstojnosť.

Nakladatel: Oáza Michala Archanjela
Kód: 4252351
ISBN: 978-80-89686-001

Rok vydání: 2013
Jazyk: Slovenština
Vazba: brožovaná
Počet stran: 80
Momentálne  titul vypredaný vo väčšine  e-shopov

Dostupný:
https://www.megaknihy.cz/krestanstvi/245421-ked-sa-laska-stava-zbranou.html

Máš peknú priateľku/priateľa? – Jezabel charakteru Peter Pan

Charakteristika nevyzretej formy ducha Jezabel, nevyvinutá, avšak i tak je stále veľkým problémom.

Má mentalitu mladistvého. Nositelia tejto formy sú priateľskí, dobrodružní, hľadajúci zábavu a neplechy, pričom však porušujú spoločenské pravidlá, chcú niečo dosiahnuť, hľadajúci vzrušenie, majú radi výzvy, robia veci, aby zistili, či partner je ochotný s nimi zostať.

Spoločensky sú veľmi príjemní, ale ich akcie môžu odrážať vzburu proti osvedčeným tradičným hodnotám. Neškodia úmyselne, majú však tendenciu búriť sa a klamať. Takýto spôsob správania spôsobuje deštrukciu a to i prostredníctvom porušovania spoločenských noriem a pravidiel.

Sú nezodpovední, neuznávajú omyly, stávajú sa bezstarostnými, neopatrnými, následne na to môžu začať veľa riskovať a to najmä vykonávaním krádeží. Môžu hovoriť pravdu, ale ak to uznajú za vhodné,  klamú: „Úprimný klamár“. Úprimne uveria i tomu, čo povedia, mysliac si, že je to to najlepšie, čo povedali a tak si to i odôvodnia.
Úprimnosť je motivovaná praktickými dôvodmi. Pri klamaní môžu mať veľmi úprimný výraz na tvári. Pri tom sa môžu tváriť veľmi milo. Majú zlý úsudok, sú  impulzívni. Môžu sa stať nezávislými. Od  času, kedy začnú robiť veľa chýb, majú potrebu byť závislýí na druhých, aby tak vyvážili svoje vlastné chyby. To je pre nich výhodné, pričom však tlačia na danú osobu, a tak ju zaťažujú.

Majú silnú fantáziu. Sú nereálni a rojkovia – budú sa snažiť utiecť z problémov a „začať nový život“ s niekým, kto vôbec nemusí vôbec vedieť o ich  problémoch. Týmto spojením túžia po dobrom živote s druhými ľuďmi a chcú byť nimi i prijatí.