NARCISMUS: JAK POZNÁTE, ŽE UŽ JSTE NEBO JEŠTĚ NEJSTE NARCISTA? PŘINÁŠÍME NEJČASTĚJŠÍ PŘÍZNAKY, MOŽNÁ SE V NICH NAJDETE

„Jsem velkorysý. Jsem velmi společenský, a když se setkávám s novými lidmi, udělám pokaždé zatraceně dobrý první dojem.“ Pod těmi všemi vnějšími kouzly a…

Pod těmi všemi vnějšími kouzly a vydatnou dávkou sebeúcty byste možná vlastně mohli být narcisisty. Ale je dobré si říci, že existuje opravdu tenká hranice mezi notnou dávkou vysokého sebevědomí a skutečnou poruchou osobnosti, kterou narcismus je. Vytipovali jsme sedm příznaků, které vám pomohou rozklíčovat vlastní podezření na narcismus.Ale ještě před tím, než si odkryjeme příznaky, měli bychom si říci, co to vlastně narcismus je a kde se vzal. Pojmenování je po řeckém hrdinovi Narcisovi, který se zamiloval do odrazu své tváře ve vodní hladině natolik, až se v něm utopil. Ale narcisistická porucha osobnosti (NPD) je definována více než jen láskou. Podle amerického psychiatrického sdružení je tato porucha definováno jako „grandiózní smysl pro sebedůležitost s nutností nadměrného obdivu vůči sobě samému a fantaziemi o bezlimitním úspěchu a moci.

„Tito lidé nemají povědomí ani ponětí o tom, co dělají, což znamená, že necítí žádnou vinu nebo výčitky za jejich činy,“ uvádí psychiatrička Whitney Hawkins. Je důležité si uvědomit, že je rozdíl mezi lidmi, kteří mají narcisistické tendence, a těmi, kteří mají narcisistickou poruchou. Na rozdíl od první skupiny, kdy by lidé mohli trpět jen nafoukaným pocitem sebeúcty, lidé s NPD bojují s méně stabilním smyslem identity.
 „Pod tímto tvrdým a chlubivým zevnějškem je často velmi křehká osoba, která nezvládne přijmout kritiku,“ doplňuje Hawkins.
„Narcismus může pocházet už z dětství, kdy byl člověk příliš hýčkán, nebo příliš kritizován. Tito lidé se mohou potýkat s nejistotou, nízkou sebeúctou nebo žárlivostí. A proto, aby tyto pocity potlačili, mohou se pokoušet o to, že se budou sami před sebou stavět na výsluní,“ vysvětluje terapeutka Kimberly Hershenson. Musíme si uvědomit, že NPD je klinická diagnóza, pokud tedy v následujících příznacích poznáte sami sebe, bylo by vhodné se poradit s odborníky.

Milosrdná láska – agapé

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia… (Lk 6, 27) Ktosi sa ma opýtal, či môžeme dôverovať tomu, že evanjeliá zachytávajú skutočné Kristove slová. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá aj v súvislosti s Lukášovým evanjeliom o láske k všetkým, teda aj k nepriateľom (Lk 6, 20 – 38). Nie je totiž jednoduché žiť podľa zásad milosrdnej lásky k všetkým, a dobre robiť aj k tým, čo nás nenávidia. Z histórii vieme o diskusii rozpútanej v čase osvietenstva o tom, kedy jednotlivé evanjeliá vznikli. Táto diskusia akoby bola spočiatku kresťanstvu zasadila veľký úder. Keby totiž boli evanjeliá vznikli v druhom až treťom storočí, ako sa vtedy predpokladalo, bol by medzi Ježišovým životom a napísaním evanjelií dosť dlhý čas na vznik rozličných mýtov a na zmytologizovanie celej Ježišovej osobnosti. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Ježiš skutočne žil a zomrel ako človek. Datovanie evanjelií sa posunulo do prvého storočia – teda do čias krátko po Kristovi.

A čo bolo medzi tým? Ústne podanie. Až keď postupne zomierali apoštoli a prví učeníci, teda priami svedkovia, a hlásanie Ježišovho učenia sa značne rozširovalo, začali ho zapisovať. Evanjelisti „strihali“ a „zošívali“, aby jeho slová každý podľa svojho vedomia čo najviac priblížil skupine, pre ktorú písali a aby z prameňa (ústneho podania), z ktorého čerpali, zachytili slová čo najbližšie Ježišovým slovám. V tomto príspevku budeme uvažovať o tej časti Lukášovho evanjelia, ktorá sa začína blahoslavenstvami s následným beda, pokračuje slovami o láske aj k nepriateľom, o láske v cirkevnej obci, prechádza do slov o skutkoch a končí sa podobenstvom o stavbe na skale či na piesku, a to z dvoch pohľadov: smerom von – to sú slová o láske k nepriateľom a smerom dnu – to sú slová o nesúdení a neodsudzovaní.

Súčasné poňatie narcizmu

Spoločnosť, v ktorej žijeme, nielenže narcizmus podporuje, ale ho aj vyžaduje a produkuje. Mnoho pracovných odvetví vyžaduje od svojich zamestnancov presne také charakteristické črty a rysy, ktorými disponuje narcistický človek (Lasch, 2016).

Iný pohľad na narcizmus v súčasnosti popisuje Navaro a Poynter (2015, s. 31), ktorí tvrdia, že označenie človeka ako narcistického, je v súčasnosti veľmi ľahkovážne používané a nepochopené. Používanie prívlastkov pojmu prirovnávajú k nálepkovaniu. S ľahkovážnym používaním termínu narcizmus v dnešnej dobe úzko súvisí aj strata psychologickej podstaty, resp. obsahu tohto pojmu (Lasch, 2016).
Lasch upozorňuje na chybu kritikov narcizmu, pretože ho odmietajú vnímať z pohľadu klinickej psychológie. To znamená, že odmietajú aj etiológiu a sociálny aspekt narcizmu. Kritici sa pritom mylne domnievajú, že prijatie narcizmu z pohľadu klinickej psychológie uberie dôležitosť užitočnosti narcizmu v spoločnosti. Lasch túto chybu vidí predovšetkým vo formách narcizmu, ktoré sú neklinické a stretávame sa s ním v každodennom živote (Lasch, 2016).

Narcismus – vnitřní žalář

Vznik poruchy, průběh a možnosti jejího překonání.

Narcismus (narcistická porucha osobnosti) patří k mimořádně rozšířeným formám psychických obtíží dnešní doby.

Narcismus (narcistická porucha osobnosti) patří k mimořádně rozšířeným formám psychických obtíží dnešní doby. Zkušený německý terapeut Heinz-Peter Röhr se ve své knize zabývá osobitým způsobem vzniku této poruchy, jejím průběhem a naznačuje možnosti jejího překonání. Za východisko si autor zvolil kuriózní pohádkový příběh bratří Grimmů „Železná kamna“. Hlavními protagonisty pohádky jsou princ zakletý do železných kamen, která stojí v lese a princezna, která v tom lese zabloudila. Na těchto postavách autor ukazuje kořeny, z nichž narcismus vyrůstá. Pohádkový děj pak doprovází jeho úvahy o hlavních rysech mužského a ženského narcismu, o narcistním soužití, ale také o cestách, které vedou k uzdravení a svobodě. Závěrečný doplněk je stručným, věcným pojednáním o popisované poruše, o jejím společenském významu a konkrétních možnostech terapie.

Heinz-Peter Röhr působí přes dvacet pět let jako psychoterapeut na odborné klinice pro léčbu závislostí v německém Fredeburgu. Autor řady knih. V nakladatelství Portál od něj vyšly knihy Hraniční porucha osobnosti (2003), Hysterie – strach z odmítnutí (2009), Závislé vztahy(201

Čo sa stane s narcistom počas narcistického kolapsu?

Predstiera chorobu, má extrémne záchvaty pasívnej agresívnej úzkosti (záchvaty paniky) a výrazné neurotické prejavy.

Falošne sa usmieva, hovoriac, akoby bolo všetko v poriadku, pokiaľ fialovie a žily mu navierajú na čele. Majú tendenciu štekať príkazmi, bičovať, vykrikovať mená a chytať sa za čelo. Ženy – narcistky, často menia drasticky svoj účes a z trucu začnú piť. Videl som narcistky doslova zlomyseľne opité a bezmocné a to tak, že ste sa o ne museli postarať. Mnohí si zvyšujú morálny charakter. Niektorí zúfalo prechádzajú šialenými cestičkami, len aby ukázali neznámym ľuďom, že sú to dobrí ľudia. Niektorí dokonca bezdôvodne organizujú párty na poslednú chvíľu. Môže sa jednať o zlomyseľnú sexuálnu, drogovú, potravinovú závislosť; je to v podstate obrovský hnev. Môžu sa tiež predvádzať v prác, stratiť prácu.

Je to ďalekosiahly mentálny kolaps, v ktorom vidíte skutočne nespútaného šialeného človeka, ktorý sa po celý čas snažil pred vami skrývať. Pripomína to robota vo filme, ktorý keď zmokne, vyskratuje a začne postupne prechádzať všetkými jeho naprogramovanými osobnosťami. Do písmenka som to vypozoroval na svojej bývalej priateľke a dá sa to popísať ako niečo, čo by ste videli iba v hororovom filme. V takomto stave sa jedná o mimoriadne nebezpečných ľudí. Ak uvidíte takéto chovanie, pokúste sa uniknúť a v žiadnom prípade nevchádzajte do kontaktu s danou osobou!

Patologické dôsledky porúch vo vývine – Narcizmus

Aj dnes by sme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry venovali opäť pozornosť téme z priesečníka psychológie a spirituality s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života.

Tento krát by sme sa zamysleli nad patologickými dôsledkami porúch v citovom vývine dieťaťa, ktoré sa môžu ovplyvniť aj prežívanie duchovného života v dospelom veku.
Poruchy vo vývine počas prvého štádia citového vývinu, teda počas prvého roku života dieťaťa sú dôvodom najvážnejších psychických porúch v dospelom veku. Môžu sa prejaviť v poruche psychotického charakteru, ako je napr. schizofrénia, ale najmä v poruchách osobnosti, a z nich sú najzávažnejšie predovšetkým antisociálna, narcistická a paranoidná porucha osobnosti.

Narcistická štruktúra osobnosti a pýcha
 
Dnes sa pozastavíme najskôr pri narcistickej poruche, či štruktúre osobnosti. Dôvodom je jednak to, že okrem základnej poruchy či fixácie v ranom detstve ju veľmi intenzívne podporuje aj dnešná postmoderná, konzumná a hedonistická kultúra. Druhým dôvodom je samotný cieľ tejto relácie, ktorá sleduje citový vývin v jeho spojitosti s náboženským. V tomto zmysle, ako hovorí taliansky jezuita, psychológ a psychoterapeut Giovanni Cucci vo svojej knihe Fascinujúce zlo. Sedem hlavných hriechov, psychologická dimenzia prvého zo siedmich hlavných hriechov, „pýchy“, býva označovaná práve ako narcistická porucha osobnosti.