Duchovné korene alternatívnej medicíny

Málokto pochybuje o tom, že zdravotníctvo v Spojených štátoch patrí k najvyspelejším na našej planéte.

Napriek tomu v tejto krajine, kde sú k dispozícii najmodernejšie technológie, sú dnes metódy tzv. alternatívnej (alebo komplementárnej) medicíny veľmi populárne. Vedec z prestížnej Harvardskej univerzity David Eisenberg a jeho spolupracovníci vykonali roku 1997 výskum a v rámci neho sa v telefonických rozhovoroch trvajúcich 25–30 minút spytovali 2055 dospelých ľudí, či sa v poslednom roku nechali liečiť niektorou z foriem terapie, napríklad relaxačnými technikami, komerčnými technikami na znižovanie nadváhy, rastlinnými produktmi, liečbou energiami či akupunktúrou.  
 
 Celosvetový boom alternatívnej medicíny
Tento prieskum viedol k odhadom, že Američania ročne navštívia 629 miliónkrát poskytovateľov nekonvenčnej medicíny, čo je viac než návštevy svojich obvodných lekárov v rovnakom roku. Ďalej sa odhaduje, že za tieto služby zaplatili asi 21,2 miliárd dolárov. Táto čiastka prekračuje náklady spojené so všetkými hospitalizáciami v USA za ročné obdobie. Pri porovnaní výsledkov tohto výskumu s výsledkami podobného podujatia z roku 1990 autori zistili, že došlo k 47% nárastu návštev u poskytovateľov alternatívnych liečebných metód a výdavky, ktoré klienti za tieto služby zaplatili, stúpli za rovnaké obdobie o 45 %. Nesmierny boom metód alternatívnej medicíny v poslednom desaťročí nie je teda len náš fenomén, ale skôr fenomén celosvetový. Musíme sa preto pýtať, čo sa stalo so súčasnou oficiálnou medicínou, že neuspokojuje súčasného moderného človeka.
 
Problémy súčasnej oficiálnej medicíny
Jedným z negatívnych javov súčasnej medicíny, ktoré môžu čiastočne vysvetľovať príklon k alternatívnej medicíne v populácii, je určité odosobnenie vzťahu medzi lekárom a pacientom. Chorý sa stáva skôr zaujímavým prípadom zaradeným do niektorej diagnózy, je súhrnom rôznych laboratórnych výsledkov a pomocných vyšetrení, číslom v operačnom programe a nie konkrétnym človekom s telesnými, duševnými a duchovnými problémami. Mnohí chorí sa v takom systéme poskytovania starostlivosti cítia stratení. Moderné prístroje často vzbudzujú v nezasvätenom človeku obavy a niektoré náročné vyšetrenia sa spájajú so strachom, zvlášť, keď pacient nedostane primerané vysvetlenie a poučenie o ich prínose na stanovenie správnej diagnózy a liečby.

Chorý človek musí hľadať určitú cestu vnútorného zmierenia sa s chorobou

Mé zkušenosti se Silvovou metódou

Osobní svědectví o působení a následcích této metody

(ÚVOD)
Před několika lety jsem následkem dlouhodobého přepínání sil duševních i tělesných, stresu a neúměrné zátěže jak v zaměstnání, tak i v osobním životě, postupně začala trpět poruchami usínání a spánku, což jsem bohužel neřešila snížením zátěže a odpočinkem, nebo nějakou radikální životní změnou, ale ve snaze si podržet stávající rozsah činností, zaměstnání i výkon a ve snaze se vyhnout práškům na spaní, neboť jsem byla před nimi lékařem varována, že vytvářejí návyk a poškozují žaludek, jsem se snažila najít nějakou jinou, alternativní a dle mého mínění přirozenou cestu. BOHUŽEL a souhrou velmi nepříznivých okolností se mi v té době dostala do rukou tehdy již celosvětově rozšířená publikace autorů Josého Silvy a Philipa Mieleho „Silvova metoda ovládání vlastní mysli“ (´´Silva Mind Control´´), jež je stále i v současnosti na knižním trhu nabízena se stejným popisem, stejnou nabídkou, přesněji řečeno – se stejnou manipulativní reklamou, jíž jsem, opakuji BOHUŽEL, jako tehdy ateistka, svým způsobem uvěřila, nekriticky ji přijala a začala doporučené techniky používat a praktikovat. Pro vysvětlení své odsuzující kritiky a naprosté zamítnutí této pseudovědecké metody, jak bude následovat níže v textu v bodech 4 a 5, uvádím nyní zkrácený a nekomentovaný popis metody, jenž je pro čtenáře a případné zájemce velmi dobře a lákavě marketingově formulovaný, a anotaci této knihy, jak byla a je prezentována čtenářům (zdroj z internetu ze 17.1.2018 se vztahuje ke 2. vydání publikace z r. 2003 – PRAGMA, přejímá však informace z 1.vydání u nás r. 1993.)

Môže by byť kresťan hypnotizovaný?

Čo je to hypnóza?
Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a vnútorná vizualizácia sa výrazne sa zvyšuje. Používa sa na zníženie pocitu bolesti a túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu. Používa sa tiež v zábave na dočasné presviedčanie ľudí o veciach, ktoré nie sú pravdivé. Existujú rôzne typy hypnózy.


Tradičná hypnóza – hypnotizér uvedie človeka do alternatívneho stavu, ktorý ho otvorí príkazom. Najčastejšie sa to prejavuje v zábave, ale môžu to robiť aj deti, ktoré sa len tak bavia.
Hypnoterapia – hypnotizér uvedie človeka do tranzu a pokúsi sa prekonať jeho nejaký problém. Využívalo sa na prekonanie strachu, schudnutie a skoncovanie s fajčením. Terapia nie je úspešná, pokiaľ sa osoba úplne neoddá hypnóze.
Autohypnóza – je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému.
Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela  – ako bolo možné vidieť v televíznej relácii The Mentalist. Skrytá hypnóza je niekedy používaná terapeutmi u ľudí, ktorí sú všeobecne skeptickí voči hypnóze, ale je to tiež spôsob, ako ovládať ľudí, najmä mužov, aby vyzdvihovali ženy a opačne ovplyvňovaním žien, aby sa zriekla svojho ochrancu.

Ako funguje hypnóza?
Štúdie pomaly odkrývajú tajomstvá hypnózy. Nie je to spánok ani relaxácia alebo dokonca vytrženie, extáza. Je to presmerovanie pozornosti mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením a jeho upriamenie na vnútorné myslenie. Mozog má iba obmedzenú „procesnú“ silu (výkonu), upriamenú do rôznych centier myslenia. Toto sa ukázalo v slávnom experimente uskutočnenom pred pätnástimi rokmi. Ľudom bolo povedané, aby si zapamätali buď dvojciferné alebo sedemmiestne číslo, potom si vybrali ovocný pohár alebo čokoládový koláč. Tí, ktorým bolo pridelené sedem miestne číslo, si vybrali tortu omnoho častejšie ako ostatní – čiastočne preto, že sústredením sa na toto číslo im zostalo menej kognitívnych zdrojov, aby sa mohli rozhodovať kriticky.
 

Ezoterika a jej následky

Pojem ezoterika má široké značenie – od pomenovania rôznych praktík (mágia, veštenie, horoskopy, chiromantia, kartomantia, a i.), až po konkrétnu formuláciu religionistiky. Prvý raz sa slovo ezoterika objavilo v knihe Jacques Mattera – Histoire critique du Gnosticisme et de son influence (1828).

Ezoterika

V súčasnosti sa titulom ezoterický zvyknú označovať:
okultistickú literatúru (spolu s vydavateľmi), zahŕňajúcu v sebe prvky východných náboženstiev, New age; skryté učenie, gnosticizmus, ktorý sa v prírodných a náboženských doktrínach snaží nájsť akýsi hlbší, skrytý zmysel – cesta, ktorá hľadá skôr mystické a symbolické vyjadrenia, než doktríny; historický synkretizmus európskeho kresťanstva, judaizmu a islamu, ktorý v sebe oživoval grécku uzavretú filozofiu a prejavoval sa rôznymi formami: kresťanskej Kabaly, okultnej renesančnej filozofie, alchýmie, paracelsizmu, rosicrucianizmu, teozofie a inými okultnými a iluminátskymi prúdmi.

No samotná prax ezoteriky má omnoho hlbšie korene. Pramene môžeme nájsť už v druhom storočí v Ríme, kde pod tlakom politickej moci, kedy vládcovia Ríma v mene Pax Romanum rozširujú panteón o božstvá národov, ktoré si podmanili, narastá nábožensky synkretizmus. V tomto podhubí sa formuje helénska gnóza. Jej patrónom je Hermes (On je bohom umelcov ale i zlodejov). Spája nezlučiteľné, zmieruje protirečivé, stáva sa symbolom voľného spájania vecí, ktoré spolu nesúvisia. Po ňom aj toto učenie nesie meno ako hermetizmus. S tým súvisí aj skrytá túžba človeka po niečom mystickom, tajuplnom. Vládnuce náboženstvo, poznajúc pôvod a dôsledky týchto praktík, však nič z toho nedovoľovalo.
Ak by sme sa ešte vrátili k významu slova ezoterika, tak označuje tajnú náuku určenú zasväteným, ktorá slúži na získavanie zdravia, šťastia, sebapoznania a na sebazdokonalenie. Ide o systém uvedomelého prenikania do fyzického a duševného stavu človeka. Pred väčšinou ľudí skryté poznanie, prístupne len určitému okruhu ľudí, ktorí sú tomu zasvätení určitým obradom.  V tomto chápaní mágia znamená poznanie síl ľudskej duše a spôsoby ich vedomého používania. Ezoterické učenie v klasickom zmysle je vždy skrytým učením. Príkladom tejto utajenosti môže byť stredoveká, dodnes existujúca ezoterická spoločnosť rozenkruciánov. Avšak takéto utajovanie ezoteriky na konci dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia je už len úbohou minulosťou. Súčasná ezoterika je verejná. Tajné učenie sa stáva verejným. Verejným a všeobecným v tom najhrubšom zmysle slova – stáva sa tovarom. Dnes je azda viac utajené pre mnohých klasické učenie Cirkvi ako tajné učenie ezoteriky. Je ponúkané všade a jej rozvoju pomáhajú skoro všetky média.

Prečo je joga nezlučiteľná s Kristom (p.J.Manjackal)

Čo je to joga?

Slovo joga znamená „zväzok“, „zjednotenie“. Predmetom jogy je spojiť svoje vlastné prechodné a dočasné SE´, „JIVA“, s večným „Brahma“ (hinduistický koncept Boha).

Tento Boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, ktorá je jedno s prírodou a kozmom. Brahma je božská neosobná substancia, ktorá „preniká a zahaľuje a je základom všetkého“. Joga má svoje korene v starých hinduistických Upanišádách (1000 pr. Kr.), ktoré hovoria, že joga je „zjednotenie svetla v tebe so svetlom Brahmana“. „Absolútno je vo vnútri samotnej jednotky“ (L´assoluto é all´interno di uno stesso), hovorí Chandogya Upanišád, „TAT Tuam ASI“ alebo „to si ty“. To božské prebýva v každom jednom z nás prostredníctvom svojho mikrokozmického predstaviteľa, individuálneho ja nazývaného „Jiva“. V Bhagavad Gita, Pán Krišna opisuje Jiva ako „môj večný podiel“ a „radosť z jogy prechádza na jogína, ktorý je jedno s Brahmanom.“
V roku 150 po Kr. jogín Pantajali vysvetlil osem spôsobov, ktoré vedú cvičenie jogy z nevedomosti k osvieteniu – osem ciest predstavuje akýsi rebrík – sebakontrola (jama), zachovávanie náboženských predpisov (nijáma), polohy tela (asana), dychové cvičenia (pranajáma), kontrola zmyslov (pratjahára), sústredenosť (dharána), hlboká kontemplácia (dhijána), osvietenie (samadhí). Je zaujímavé poznamenať, že polohy tela a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom!

Joga nie je iba rozpracovaným systémom fyzických cvikov, ale je duchovnou disciplínou, ktorá má za cieľ priviesť dušu k osvieteniu (samadhí), k úplnej jednote s božským bytím.

Samadhí je stav, v ktorom prirodzeno a božské sa stáva jedným, človek a Boh sa stáva jedným bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott. “Cvičenie a náboženská prax? Joga: Čo učiteľ nikdy neučil v triede na Hatha Joga“ v “Expositor Watchman”, Zv. 18, Č. 2, 2001).
Takýto pohľad radikálne protirečí kresťanstvu, ktorý jasne rozlišuje medzi Stvoriteľom a stvorením, Bohom a človekom. V kresťanstve je Boh „Iným“, a nikdy nie z nás. Je smutné, že niektorí šíritelia jogy, reiki a iných disciplín a meditácií, zle porozumeli niektoré izolované biblické citáty na to, aby si falošne podopreli svoje učenie. Napríklad: „vy ste chrámom Božím“, „živá voda pramení z teba“, „byť vo mne a ja vo vás“, „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“, atď., bez toho, aby porozumeli kontextu a zmyslu týchto biblických slov. Niektorí ľudia zas vyobrazujú Ježiša ako jedného z jogínov, ako môžeme vidieť v niektorých kláštoroch-kaplnkách a presbytériách, v ktorých je Ježiš vyobrazený v jogínskych postojoch meditácie! Nazývajú Ježiša jogínom, a pritom popierajú jeho božstvo, jeho svätosť a dokonalosť a prichádzajú s názorom, že mal predmetom prirodzenosti padlú nevedomosť a ilúziu (mája) a že potreboval byť oslobodený z ľudskej prirodzenosti prostredníctvom cvičenia a disciplíny jogy. REDUKUJÚ predhistorickým spôsobom JEŽIŠA z Boha na jednoduchého ČLOVEKA! Joga nie je zlučiteľná s kresťanskou spiritualitou, lebo je panteistická (Boh je všetko a všetko je Boh), a tvrdí, že existuje iba jedna skutočnosť a zvyšok je ilúzia alebo Mája. Ak je len jedna absolútna skutočnosť a zvyšok je iluzórny, nemôže existovať žiaden vzťah a žiadna láska. Centrom kresťanskej viery je viera v Najsvätejšiu Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, tri osoby v jednom a jedinom Bohu, dokonalom vzore vzťahu lásky. Kresťanstvo je celé založené na vzťahoch s Bohom a ľuďmi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Mt 22?37-39)

V hinduizme dobro a zlo ako aj bolesť a pôžitok sú iluzórne (Mája) a teda nereálne. Vevekananda, ikona alebo najváženejší guru moderného hinduizmu povedal, že „dobro a zlo sú tá istá vec! (Vivekananda. „Joga a iné skutky“ publikované, Ramakrišna Vivekananda Centrum NY 1953). V kresťanstve je náročný problém hriechu ako zločinu voči Božej svätosti je neoddeliteľný od našej viery, pretože je motívom, pre ktorý potrebujeme Spasiteľa. Vtelenie, život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú pre nás a znamenajú našu spásu, naše oslobodenie od hriechu a jeho následkov. Nemôžeme nebrať do úvahy tento základný rozdiel z nesprávnym cieľom prijať jogu a iné techniky východnej meditácie do kresťanskej spirituality.

Cvičenie jogy je minimálne pohanské a okultné v najhoršom slova zmysle. Je náboženstvom Antikrista a po prvýkrát v histórii sa divoko praktizuje v celom západnom svete a v Amerike. Je smiešne, že aj samotní jogíni, ktorí nosia kríž alebo iný symbol kresťanstva, zavádzajú ľudí hovoriac, že joga nemá do činenia s hinduizmom a že sa jedná len o prijímanie iných kultúr. Niektorí ďalší zamaskovali jogu pod kresťanské gestá a volajú ju „kresťanská joga“. Nejedná sa však o prijímanie kultúry druhých ľudí, jedná sa o prijímanie náboženstva, ktoré nie je zlučiteľné s našou kresťanskou vierou a s dogmami alebo istotami, ktoré nám Kristus zjavil ako jediná Pravda.