Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať.
Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
Veľakrát hľadáme pomoc pri riešení našich problémov na takých miestach, ktoré súvisia s okultizmom a veštením, no s našou vierou však nemajú nič spoločné.
O. Ľuboslav Petričko, exorcista Košickej eparchie v rokoch 2008 – 2020, nám v dnešnej časti relácie Čo na to Boh a cirkev porozpráva o tom, ako je to s okultizmom, veštením a mágiou. Je pre kresťanov mágia hriech?
Zdroj YouTube
Dr. Vladimír Bíba, Mgr. Aleš Franc a kolektív.
Homeopatia sa v ČR stala veľmi populárnou a rozšírenou metódou liečenia. V tomto článku sa zaoberáme jej okultným pôvodom a praxou.
Citácie sú z odborných publikácií (českých aj zahraničných) významných predstaviteľov všetkých homeopatických smerov. Odbornými aspektami homeopatie sa zaoberá kniha J. Heřta a kolektívu: „Homeopatie, clusterová a anthroposofická medicína“, Nakladateľstvo LN, 1997. Toto pojednanie sme písali pre kresťanskú laickú verejnosť, a preto sme volili jednoduché a zrozumiteľné vyjadrenia.
Princípy, na ktorých je homeopatia založená
A) Princíp podobnosti (Similia similibus curentur) Tento nosný zákon homeopatie hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Princíp podobnosti je kľúčom pre voľbu homeopatika pri liečbe.
B) Životná sila (Dynamis) Homeopatia verí, že živý organizmus je ovládaný duchovnou životnou silou, ktorá je zodpovedná za život organizmu a riadi aj jeho hmotné telo. Jej narušenie sa v tele prejaví ako choroba. Homeopatická liečba preto smeruje k ovplyvneniu tejto životnej sily, a jej uzdravenie má viesť následne i k uzdraveniu hmotného tela.
C) Pôvodca choroby (miasma) Homeopatická teória odmieta, že by príčiny chorôb boli materiálneho pôvodu. Za pôvodcu choroby sa považuje narušenie životnej sily tzv. „miasmatami“ – znečisteniami, ktoré sú vždy pôvodu duchovného. Hahnemann veril v existenciu troch základných miasmatických chorôb: vnútorného syfilis, vnútorného svrabu a vnútornej kvapavky, od ktorých sa odvíjajú všetky ostatné choroby.
D) Princíp nekonečne malých dávok (infinitenzimálne dávky) Tento princíp tvrdí, že preparát sa stáva tým účinnejším, čím viac je zriedený. Za najúčinnejšie preparáty sa považujú tie, ktoré neobsahujú ani jednu molekulu východzej, „účinnej“ látky.
E) Princíp riedenia (potenciácia) Liečivá látka sa do konečnej koncentrácie narieďuje (potenciuje). Táto látka sa v pomere 1:9 (označuje sa ako D1), alebo 1:99 (označuje sa ako C1) pridá do tekutiny (najčastejšie voda, alebo zriedený lieh) a zmes sa pretrepáva. z takto pretrepanej zmesi sa zoberie 1 diel, ktorý sa v rovnakom pomere mieša s tekutinou a rovakým spôsobom sa spracováva. Každé riedenie sa značí nárastom indexu o jednotku (napr. D2, D3….Dx resp C2…..Cx).
F) Princíp dynamizácie (pretrepávanie) Pretrepávanie pri potenciácii sa nazýva dynamizácia. Podľa homeopatickej teórie sa týmto trepaním uvoľňuje z látky jej duchovná esencia, ktorá je tu v nedynamizovanom stave „zviazaná hmotou“. Táto duchovná esencia má byť vlastným nositeľom účinku homeopatického preparátu. Konečná lieková forma homeopatika od určitého riedenia (D24, resp. C12) neobsahuje ani jednu molekulu východzej látky a je tvorená buď samotným cukrom (u granúl, alebo bobúľ), alebo rozpúšťadlom, obvykle liehom (u roztokov, kvapiek).
G) Liek terénny (konštitučný) Homeopatickí pacienti sú podľa svojich fyzických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každej konštitúcii zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú tento typ reaguje pri liečbe.
Účinnosť homeopatie ani mechanizmus jej prípadného pôsobenia sa nikdy nepodarilo vedecky preukázať. Jej princípy sú celkom nezlučiteľné s vedeckými poznatkami biológie, fyziky, chémie i farmakológie. Odborníci preto predpokladajú, že všetky prípady uzdravenia sú „placebo efektom“. Spolu s homeopatmi tak predpokladajú, že homeopatia aspoň priamo neškodí. Ak však chceme vysvetliť vplyv homeopatie na človeka, musíme sa pozrieť na jej duchovné pozadie. Ak ju sledujeme z tejto strany, zistíme veľmi skoro a zreteľne, že je duchovnou náukou, vyrastajúcou z okultných koreňov. Cieľom snahy o jej vedecké vysvetlenie je pokus túto skutočnosť zastrieť.
Od napsání tohoto svědectví uplynulo několik let, během kterých J.K. Rowlingová napsala další tři díly do této série (z čehož ta poslední se skládá ze dvou částí).
Je to velice smutné. Kromě toho vznikly filmy a počítačové hry. Yahuveh nás, skrze Své Prorocké Slovo varuje, abychom jsme tyto filmy nesledovali, my, ani naše děti.
Varuje nás, před duchem vzpoury, který vstoupí do našich dětí, když se budou na tyto filmy dívat.
Prevzaté z YouTube
Na prvý pohľad takýto názov skutočne vyznieva ako protirečenie. Veď predsa náboženstvo a mágia sú dve odlišné skutočnosti, ktoré stoja navzájom proti sebe. A predsa je to možné! Nejde tu o náboženskú mágiu vo vlastnom zmysle slova ale o magický prístup k modlitbe, sviatostiam a sväteninám Cirkvi, ktorý je samozrejme škodlivý. Marí skutočný účinok Božej milosti, ktorú tieto úkony majú spôsobiť alebo sprostredkovať.
Takúto možnosť pripúšťa aj Pastiersky list toskánskych biskupov, v ktorom sa píše: „Je zjavné, že pravý význam náboženstva a predovšetkým kresťanský pojem liturgie nemá nič spoločné s týmito zložkami magického myslenia. Avšak subjektívne sa môže stať, že obidva prístupy existujú vedľa seba, a dokonca že uzavrú akýsi „tajný spolok“. Pretože pôvod mágie nie je v rozume ale v cite, môže dôjsť aj u veriaceho k takémuto rozpolteniu. V rozume si je vedomý, že koná kresťanské gestá, v ktorých, ako vie, pôsobí Boh a jeho milosť. Ale v rovine citu môže byť to, čo v ňom účinkuje, postojom magickým, viazaným len na prianie niečo získať alebo utiecť pred nejakou neosobnou silou, ktorej sa bojí. Podobne to platí aj o sviatostnom úkone, ak je chápaný automaticky a len ako vec, bez správneho ponímania Boha a sviatosti samotnej, alebo ak pri ňom chýba dispozícia viery a ak mu nezodpovedá život, ktorý táto sviatosť predpokladá.“
Magický prístup k náboženským úkonom sa prejavuje v týchto prípadoch:
• Ak človek nimi nehľadá Božiu milosť a posvätenie ale len čisto pominuteľné dobro.
Spomeňme si, koľkí šoféri áut majú vpredu zavesený ruženec. Zrejme ani polovica z nich ho tam nemá zo skutočnej úcty k Panne Márii a preto, aby ho mali poruke a mohli sa ho modliť aj v aute. Ale domnievajú sa, že ak ho tam budú mať, Boh nedopustí, aby sa im stala nehoda. V podstate je tým ruženec postavený do pozície ochranného amuletu.
Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.
Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.
Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).
Ako v predošlom článku o horoskopoch, môžeme pokračovať ďalšou veľmi aktuálnou témou: navštevovaním čarodejníc, takzvaných liečiteľov, psychotronikov, astrológov, magnetizérov a podobných osôb.
Tak isto uvediem informácie od kňazov odborníkov: bývalého exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Antona Solčianskeho, provinciála karmelitánov, a tak isto bývalého exorcistu Vojtecha Kodeta z Českej republiky a na Slovensku známeho exercitátora a exorcistu Eliasa Vellu, talianského exorcistu Raula Salvucciho a čestného predsedu i zakladateľa Medzinárodnej Asociácie Exorcistov, exorcistu rímskej diecézy, Gabriela Amortha. Všetky nasledujúce informácie uvádzam preto, aby do tejto problematiky bolo vneseného viac svetla, a aby sa viacero osôb mohlo uchrániť alebo i oslobodiť od veľmi negatívnych vplyvov na ich život.
K spomenutým osobám (čarodejníkom, takzvaným liečiteľom, psychotronikom, astrológom, magnetizérom používajúcim karty, kyvadlo, vkladanie rúk, rôzne amulety a mnohé ďalšie predmety) sa väčšinou prichádza preto, že človek má problémy duchovné alebo fyzické, často zdravotné alebo chce poznať svoju budúcnosť a pod. Musíme však povedať, že drvivá väčšina týchto osôb duchovne spolupracuje so zlými silami, so Satanom a jeho anjelmi, teda démonmi, ako to presne pomenováva katolícka vierouka v Katechizme Katolíckej cirkvi, v bodoch 2115-2117. Často však toto svoje nasmerovanie zakrývajú, napríklad zbožnými rečami, soškami svätých: Pána Ježiša, Matky Božej a podobne. Tak vzniká dojem, že tieto osoby vedú svätý život. Pritom však tomu tak väčšinou nie je.
Treba povedať, že tieto osoby môžu mať nadprirodzené schopnosti (ako napríklad odhaľujú choré miesta v tele, povedia človeku to, čo nikto nemá ako vedieť a pod.), pretože ako sme povedali spolupracujú s démonmi. Démoni sú padlí anjeli, ktorí odmietli službu Bohu. Ich hlavou a vodcom je Satan – Lucifer. Boh ponechal týmto anjelom ich prirodzenosť v tom, že majú vyššiu inteligenciu a schopnosti ako ľudia, pretože sú to bytosti duchovné. Avšak ich schopnosti sú obmedzené a v žiadnom prípade nie sú tak mocné ako Boh a jeho anjeli. Boh je všemohúci, všetko poznajúci a všadeprítomný. Lucifer a jeho anjeli nie sú ani všemohúci, ani všetko poznajúci, ani všadeprítomní. Preto môžu poznať iba sčasti alebo robiť iba určité veci, aj keď nadprirodzené, čím myslíme na veci, ktoré sa vymykajú z bežných prírodných zákonov. Preto, ak napríklad takzvaný liečiteľ alebo čarodejnica povie toto či ono, nemá absolútne poznanie, ani absolútnu istotu v tom, čo hovorí, aj keď spolupracuje s nečistými duchmi. Hlavne však treba povedať, že takzvaný liečiteľ či čarodejnica chcú pre človeka dobro iba naoko. Zdá sa, že chcú dobro, v skutočnosti však zapríčinia veľké zlo, a to nielen fyzické, ale hlavne duchovné.